(*25. 9. 1657 – †13. 9. 1705)
Kežmarský rodák, syn uhorského magnáta, od r. 1680 vodca kurucov v protihabsburskom povstaní. Nelegálne korunovaný v r. 1682 sultánom Mehmedom IV. za kráľa Horného Uhorska. Zomiera v exile v tureckom meste Izmir. V roku 1906 boli jeho pozostatky prevezené do Kežmarku a uložené v Novom evanjelickom kostole.